Folklórny festival Východná po sedemdesiatom ročníku

V období konca šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď tento príťažlivý folklórny festival, počítal druhú desiatku svojej existencie, ale i neskôr, typickým znakom na komunikáciách prvej triedy – diaľnica, ani rýchlostná cesta ešte nebola - smerom na Žilinu, alebo Banskú Bystricu sme vídavali cesty plné kombajnov. Bolo to znakom blížiacej sa žatvy vo vyšších polohách Slovenska, ale aj konania jedného z mnohých festivalov nášho folklóru, v období trvajúcom niekoľko týždňov - Folklórneho festivalu Východná. Významný folklorista, vedec Milan Leščák nazval toto obdobie folklórnym šestonedelím. Trvanie by do značnej miery odrážalo toto obdobie – Východnej predchádzal Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe, Medzinárodný folklórny festival Myjava, po nej nasledovali Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, pokračovali Jánošíkove dni vo Vrátnej, neskôr v Terchovej, Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci a rad ďalších vo všetkých regiónoch Slovenska. S kolegami novinármi sme si hovorili – keď idú kombajny, ide sa do Východnej. Len pár týždňov pred začiatkom tohtoročného jubilejného festivalu vo Východnej som si uvedomil že v dňoch 3.- 6. júla sa bude konať už 70. ročník podujatia. Organizátori ma naň pozvali ako čestného hosťa,

Na začiatku júla sa smerom na Liptov a Spiš aj počas socializmu pohýňali veľké skupiny ľudí na dve podujatia. Okrem festivalu vo Východnej sa v tom istom čase koná legendárna duchovná, mariánska púť v Levoči, s veľkou mnohoročnou tradíciou, ktorej v čase socializmu mal byť východniansky festival „odputávajúcim podujatím“. Ukázalo sa, že touto duplicitou ani jedno z nich neutrpelo účasťou – do Levoče aj v časoch socializmu putovali státisíce veriacich, do Východnej o niečo menšie počty, ale mnohí išli v tom istom čase na jedno i druhé podujatie. Niektorí funkcionári sa presvedčili, že ľud je nápaditý, len oni niečo nevymysleli dobre.

Účasť na festivale vo Východnej

Je to kultúrny a spoločenský záujem spoznávať stále sa oživujúce a rozvíjajúce folklórne dianie. Na tomto podujatí návštevník zisťuje, aké široké a pôsobivé je toto hnutie, zahrňujúce všetky vekové skupiny nielen medzi účinkujúcimi, ale aj medzi návštevníkmi. Zámerne som sa niekoľko krát postavil k niektorému z dvoch vchodov do amfiteátra a pozoroval príchodzích. S viacerými známymi j náhodnými návštevníkmi, sme sa zhodli, že viac ako šesťdesiat percent účastníkov sú mladí ľudia. Aj keď sa z počtu návštevníkov aktívne venuje folklóru len zlomok z nich, všeobecný záujem oň je veľký a spontánny. Potvrdzujú to reakcie na vystúpeniach jednotlivých súborov. Vôbec nie zdvorilé, či servilné. Často sú veľmi dynamické, čo poukazuje na sympatie, alebo blízkosť k niektorým telesám, alebo aj len ocenenie výkonu. Veľmi dôležitým javom na vystúpeniach telies – počnúc od najmenších detí, po seniorov - je bezprostrednosť, hravosť, číra radosť z toho čo robia. Je to zrejme prirodzený faktor, ktorý vedie ľudí k obdivu voči ľudovému umeniu, snahe včleniť sa medzi jeho vyznávačov a šíriteľov buď ako spoluorganizátorov, ale najčastejšie členov folklórnych skupín a súborov, ktorých sú po celom Slovensku stovky a ich členov tisíce. Folklórny festival vo Východnej je takmer pre každý kolektív - inštrumentálny, tanečný, spevácky i pre jednotlivca - vyvrcholením mnohoročnej prípravy, ale aj možnosťou porovnať svoju prácu, činnosť, pôsobnosť s domácimi i zahraničnými zoskupeniami.

Ale vráťme sa k festivalu. Štvrtok 3. júla bol prvým dňom podujatia. Začal sa premietaním filmu Východná – zrodená z nadšenia, ktorý deň predtým uviedla aj Slovenská televízia (okrem toho aj profil Svetozára Stračinu). Po ňom nasledovalo reprezentatívne vystúpenie Folklórneho súboru Lúčnica s programom Svetozár Stračina – Počuť vôňu živého. Predstavenie to bolo naozaj živé, dynamické, prezentujúce v prvom pláne hudobného skladateľa S. Stračinu na hudbu ktorého robil choreografie Štefan Nosáľ. Prvý deň teda uzavrela Lúčnica, aj keď mimo pódia pokračovali „spontánne programy“ ďalej. Ale to bol len začiatok. Všetko to gradovalo v ďalších dňoch – na pódiách amfiteátra a Malej scény na festivalom námestí, v Etnodome, Tancovisku, ale aj vo festivalovej zóne, súčasti „námestia“, kde sa konal Jarmok a Škola remesiel Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Bol tu aj Košiarik pre deti s možnosťou vlastnoručnej výroby figúrok, čítania rozprávok a ďalších aktivít, workshopy pre deti ako Dielňa tancov, výstava fotografií Vladimíra Koštiala (1912 – 2001) prezentácia Východnianskej izby, Expozícia k 70. výročiu FFV.

Kresané do dreva

K najpríťažlivejším podujatiam festivalu patrí už polstoročie tvorba drevených plastík vytvorených ľudovo umeleckými autormi. Tieto diela sú nerozlučnou súčasťou festivalu a aj jeho viditeľnou históriu, aj keď niektoré už neprežili svoje trvanie. Pribúdajú nové a sú aj mimo festivalu, zaujímavým miestom, kde možno pobudnúť v tichu a obdive zručnosti ľudových majstrov..

Programov bolo nadostač Kvalitných, hodnotných, rôznorodých, dobre dramaturgicky i režijne vypracovaných. Aj keď je štáb mnohopočetný v porovnaní s minulými ročníkmi, množstvo súborov a účinkujúcich si vyžaduje kvalitnú, dlhodobú prípravu, návštevy telies, miest ich pôsobenia, výber programových súčastí, tém, regiónov, ale i obcí, dedín, i menej obývaných miest. Je prirodzené, že folklórne skupiny pôsobia najmä na vidieku, kde majú bohaté folklórne zdroje. V súčasnosti je možnosť výberu prameňov oveľa väčšia a najmä kvalitnejšia, než v predchádzajúcich rokoch. Má širšiu základňu amatérskych zberateľov, dnes už aj s odborným spôsobom zápisov a popisov získaných folklórnych zdrojov, zachovaním regionálnych znakov. Zásluhu majú na tom nielen akademické vedecké pracoviská, ale aj Národné osvetové centrum, osvetové a kultúrne zariadenia v okresoch, a taktiež Spolok hudobného folklóru, ktorý každoročne už viac ako dve desaťročia organizuje Seminár o ľudovej piesni pre amatérskych zberateľov, zapisovateľov a v niektorých prípadoch aj editorov, čím sa podieľa na skvalitňovaní tohto procesu. Tohto roku bude koncom septembra 20. ročník podujatia tohto typu v Starej Turej. Dlhoročnou priebežnou témou je Výskum, dokumentácia a edície ľudových piesní určená pre laickú i odbornú verejnosť a mapovanie jednotlivých regiónov tým, že sa konajú zakaždým v inom meste, resp. regióne na Slovensku, aby podnietil a usmernil záujemcov o folklórne dianie aj po stránke odbornej. Seminár umožňuje pozvať záujemcov s možnosťou zoznámenia sa s odbornými materiálmi a dokumentmi sústredenými v referátoch, diskusiách a konzultáciách.

Vráťme sa na festival do Východnej. Chodil som naň pravidelne od roku 1969, keď som pôsobil v redakcii Smena, ale aj neskôr, v iných pozíciách. Bol som vedúcim tlačového strediska, krátko aj člen Programovej komisie, pravidelne som publikoval články a hodnotenia jednotlivých ročníkov, takže mám možnosť porovnávať minulosť so súčasnosťou. Na odborné hodnotenia som však mal na slovo vzatých profesionálov, akými boli Milan Leščák, Svetozár Švehlák, Ján Botík, ojedinele aj iných, hodnotenia ktorých často prevzali aj niektoré kultúrne inštitúcie.

V tomto materiáli sa nedá venovať hodnoteniu každého programu. Bolo ich veľa a aj kvalitných. Jeden bol aj v priamom prenose v televízii, škoda, že nie viac, z čoho mohlo verejnoprávne zariadenie žiť po celý rok, ba aj viac rokov. Piatkové vystúpenia na Malej scéne sa začali prezentáciou Spiša v programe Hlasy predkov, v ďalšom šli po stopách hudobno tanečného folklóru tvorcovia programu Vrchári. Pôvabná bola Privítanka, tradičný otvárací program, v ktorom sa krátkymi vstupmi prezentovali detské, mládežnícke i dospelé telesá, jednotlivci i menšie skupinky. Zahraničné súbory sa prezentovali v programe Vitaj, svet, vo Východnej...

Sobotňajšie slávnosti otvoril rozhlasový program Folklórny festival s Rádiom Regina, na Malej scéne pokračovali vystúpenia folklórnych skupín o živote pastierov z Liptova. Prepojenie sveta tradičnej hudby so svetom výtvarného umenia priblížil program Farebný svet hudby, Malá scéna priniesla aj program Tarhi laski, na tradičnom Sprievode obcou Východná sa krátkymi ukážkami prezentovala väčšina účinkujúcich na festivale, na festivalovom „námestí“, kde s nachádza Malá scéna, sa konala ukážka z obdobia násilnej kolektivizácie programom Družstevníci. Na scéne Veľkého amfiteátra sa konali ďalšie zaujímavé programy – vystúpili víťazi folklórnych súťaží Národného osvetového centra pod názvom Zlatí ľudia, po ňom prišiel na rad program Ľudoví ľudia – o tých, ktorí tvoria, žijú medzi nami a pritom ich ani nepoznáme.. Podujatia vo Veľkom amfiteátri uzavrel program Domáca esencia z tradičnej kultúry maďarských obcí na Slovensku. Sobotu zakončilo vystúpenie skupiny Barbora Botošová Band v Etnodome.. Ako som už spomínal, festival pokračoval neformálnymi aktivitami, ale aj možnosťou si zatancovať pri ľudových hudbách a s tanečnými majstrami. Nedeľa sa začala bohoslužbami, ďalšími vystúpeniami zahraničných súborov v programe Hostia zďaleka, premietaním krátkometrážneho filmu Slepá baba, tanečnou rozprávkou Pieseň o roztancovadle na Malej scéne a záverečný program Aby sme nezabudli na počesť 70. výročia festivalu vo Veľkom amfiteátri. Ním sa tohtoročný jubilejný sedemdesiaty Folklórny festival Východná uzavrel.

Zahraničné súbory.

Z rôznych častí sveta prišli do Východnej súbory zo Španielska, Slovinska, USA, Indie, Kolumbijčania žijúci v Londýne a z Českej republiky, čo ani po vyše troch desaťročiach rozdelenia republiky nepovažujeme za cudzinu. Moravania predviedli na jednom z vystúpení sedem tanečných variantov verbunku, Američania z Havajských ostrovov sa prezentovali viac show, Indovia eleganciou pohybu ale aj artistickými výjavmi. Slovinci priblížili svoj originálny podalpský folklór, španieli zaujali tradičnými rytmickými, pohybovými kreáciami, Venezuelčania, aj keď žijúci v Británii, nič nestratili z originality svojho prejavu. V Tancovisku sa návštevníci mohli priučiť nielen slovenským, ale aj inokrajným tanečným prejavom, Etnodom tradične prinášal zvykoslovné programy z rôznych etník Slovenska, Malá scéna bola priestorom na prezentáciu početných zoskupení domácich i zahraničných a veľký amfiteáter, zakaždým zaplnený takmer do posledného miesta prinášal mnohopočetné tvary programov, ktoré publikum neraz zodvihlo zo sedadiel.

Ťažko nachádzať nejaké očividné negatíva. Možno sa aj udiali, ale na veľkom i malom pódiu a v početnosti účinkujúcich sa nedá ľahko zistiť výrazný nedostatok, ak navyše každé zoskupenie vydáva zo seba maximum a nemôže si dovoliť zaváhanie, či urobiť viditeľnú chybu. Pokryté boli takmer všetky regióny Slovenska, ak aj nie účinkujúcimi, tak programovým obsahom nepochybne. Len vymenovanie zúčastnených súborov by predstavovalo zsbrstie značného priestoru.

Napokon, istú pozornosť hodno venovať aj audio a video technickým prostriedkom, zabezpečujúcim kvalitný zvuk i prenos obrazu. Veľkosť amfiteátra si to v súčasnosti už vyžaduje, aj keď pred niekoľkými rokmi vybavenie veľkými obrazovkami nebolo. Súčasný divák, návštevník je náročnejší a, pochopiteľne, je rád, ak vidí aj pohybové, či muzikantské detaily.

Dobrá, kvalitná príprava je zárukou absencie nervozity organizátorov - produkcie, programových pracovníkov, technických zložiek, režisérov, pomocné skupiny, V žičlivom prostredí sa aj dobre pracuje, čo je pozitívnym faktorom hodnotného podujatia.

Súčasťou Folklórneho festivalu Východná je však aj výnimočná atmosféra, ktorú počas dňa a najmä večer a v noci prinášajú jednotlivci, malé skupinky muzikantov a spevákov. Tá je nezameniteľná, nemôže chýbať, tak ako aj niekoľko unavených ľudí, ktorí to trochu prehnali.

Predsa ešte jedna pripomienka. V stravovacom areáli zvyčajne nebolo treba vyčkávať pri stánkoch, len občas pri výčapoch, častejšie pri vôňou lákajúcich liptovských bryndzových haluškách. Stánkov výrobcov rôznych suvenírov ľudovo umeleckého aj neľudového charakteru bolo tiež dosť, ale privítal by som majstrov pracujúcich s drôtom, ktorých výrobky majú mimoriadnu hodnotu nielen pre domáceho, ale aj zahraničného účastníka. Neznamená to, že by píšťalky, malé i klasické fujary, klobúky, tričká a ďalšie tovary absentovali. Menej primerané však boli ceny výrobkov, aj keď sa niekedy medzi stánkami, síce veľmi zriedkavo, líšili. Na podujatiach tohto a podobného typu je to však, žiaľ, už typický jav. Stánkari však počítajú s istou „veľkorysosťou“ návštevníkov. A tá sa aj počas tohtoročného jubilejného 70. Folklórneho festivalu Východná potvrdila.